Laco Novomeský: Porovnání verzí

* Humanista v pravém smyslu slova vnímal novodobé Slovensko netradičně, bez provinčních koncepci, moderně, v rozměrech svého komunistického světonázoru. – Valér Peťko

* Mstila se na něm malost. Čí, koho, v jakém zájmu? Na podobné dotazy, bohužel, dosud neumíme uspokojujícím způsobem odpovědět. Ovšem známe fakta o tom, že Novomeský v poválečných funkcích – jakkoli se to někdejším stoupencům režimu Slovenského státu jeví jinak – vykonal mnoho dobrého i statečného, že nebyl (jako ostatně nikdy) poplatný dobové dogmatice. – M. Kučera <ref>KUČERA, M. Dialektika poézie a života. In BALÁŽ, A. V tenkej koži básnika. Bratislava: Literárne informačné centrum. 2004. ISBN: 8088878942. [cit. 2016-03-03]. Dostupné na http://www.litcentrum.sk/31861 </ref>

* Jako málokdo porozuměl národních dějinám: tak dobře jim porozuměl, že se rozhodl změnit ich. A právě to porozumění národnímu způsobilo, že daleko přesáhl slovenský i československý kontext. Ne slovy, ale politickou praxí, ne prázdným gestem, ale vlastní riskantní zkušeností podepsal své internacionalistické závätky. – [[Vladimír Mináč]] ]<br />''{{Cizojazyčně|sk|Ako málokto porozumel národných dejinám : tak dobre im porozumel, že sa rozhodol zmeniť ich. A práve to porozumenie národnému spôsobilo, že Ďaleko presiahol slovenský i československý kontext. Nie slovami, ale politickou praxou, nie prázdnym gestom, ale vlastnou riskantnou skúsenosťou podpísal svoje internacionalistické závätky}}.

* Keď skúmame [[dejiny]], nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho [[národ]]a. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je [[Ľudovít Štúr]] ... Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich [[Sloboda|slobodu]] a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za [[Revolúcia|revolučné]] požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. ... Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. ... Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky [[Karl Marx|Marxa]] a [[Friedrich Engels|Engelsa]], písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. .... V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. [[Objektívnosť|Objektivizovali]] a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. ... Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? [[Karol Kuzmány|Kuzmány]], [[Janko Kráľ]], [[Svetozár Hurban-Vajanský|Vajanský]] a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. ... Táto symbióza skutočnej [[Kultúra|kultúry]] s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia [[Andrej Hlinka|Hlinku]] a Tuku alebo [[Milan Hodža|Hodžu]] a [[Ivan Dérer|Dérera]] a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach [[Laco Novomeský|Novomeského]], [[Ján Smrek|Smreka]], [[Peter Jilemnický|Jilemnického]], [[Fraňo Kráľ|Kráľa]], [[Janko Jesenský|Jesenského]], v článkoch [[Vladimír Clementis|Clementisa]] v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní [[Socializmus|socialistického]] hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za [[Pravda|pravdu]] a [[Krása|krásu]] v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu. – [[Gustáv Husák]] z knihy Štefan Drug: ''Štúrov program na našich zástavách''